Cirkev Adventistov siedmeho dňa

zbor Nové Zámky

KLIMATICKÉ ZMENY A ENERGETICKÁ KRÍZA
JE NAJVÄČŠÍM PROBLÉMOM BUDÚCICH DESAŤROČÍ
PRE KRESŤANSKÉ SPOLOČENSTVÁ A PRE SPOLOČNOSŤ VÔBEC

18.5.2011   

Univerzita Vied Eötvösa Lóránda Fakulta prírodných vied

Medziuniverzitná výskumná skupina zachovateľnosti vývoja - 2010

Pripravil:
Zsolt Hetesi astrofyzik, univerzitný učiteľ
Katedra astronómie

V tomto dokumente preskúmame taký obraz budúcnosti, aký by sme neželali ani nepriateľovi a napriek tom to čaká aj na nás. Znalosť takej budúcnosti kladie na znalca písma veľmi ťažké bremená. Akú máme zodpovednosť, čo môžeme urobiť? Výskumník predkladá fakty. Nemôže rozhodovať, môže iba upozorňovať.

Je ťažko prijateľné pre dnešného človeka, v akej situácii sa nachádzame, do akej situácie sme vrhli sami seba následkom nášho životného štýlu a v záujme jeho zachovania. Naše pokolenie sa dožije postupne zrýchleného kolapsu nášho umelého sveta okolo nás. Keď sa čitateľ týchto riadkov narodil po roku 1960, má veľkú šancu, že jeho život bude ukončený následkom násilia, epidémie alebo hladu.

Moje tvrdenie sa zdá príliš odvážne a príliš strašné. Napriek tomu, keď sledujúc môj sled myšlienok prejdeme hlavné body v týchto riadkoch, bude nám zrejmé, že pokračovanie života bez zmien, dnešná spoločnosť, všetky jej schopnosti a výdobytky vo veľkej miere zaniknú spolu aj s obyvateľmi.

Na podporu mojich prekvapujúcich myšlienok bez náročnosti na úplnosť citujem niekoľko takých problémov, alebo výziev, ktoré nám zatiaľ zacláňajú pohľad na takú budúcnosť, ako sme si možno predstavili pre seba. Prvý takýto problém je zrejmá zmena klímy planéty. Toto samotné by mohlo stačiť nato, aby sme sa na svoju budúcnosť, ale hlavne na budúcnosť našich detí pozerali s obavami. Ďalší a ešte viac neriešiteľný problém je, tá rozumom sotva pochopiteľná energetická kríza, ktorá v priebehu jedného desaťročia stále intenzívnejšie sa hlásiac uvrhne našu spoločnosť do chaosu. Šachové hry veľmocí sveta a genetické dedičstvo človeka toto ovzdušie ešte umocnia. V tomto materiáli chcem skrátka hovoriť o týchto veciach, a potom rozviniem, čo z toho vyplýva pre našu spoločnosť.

Základná téza: Vzrast populácie a hospodárstva potrebuje vzrastajúce energetické zdroje, ktoré podporujú rast populácie. Podstata je v tejto spätnej väzbe. Rastie spotreba, aj obyvateľstvo, pritom planéta má obmedzenia a navyše (z toho vyplývajúc) dve vážne ťažkosti sa vynárajú naraz.

Oplatí sa zamyslieť nad prípadom sobov na ostrove Svätého Matúša. Druh živočíchov, keď sa dostane do prostredia, kde nachádza hojnosť potravy, tak sa začne náramne rozmnožovať. Toto rozmnožovanie je ukončené minutím potravy, alebo prirodzeným nepriateľom. Vo svojom okolí druh môže vyvolať aj také zmeny, ktoré zapríčinia jeho vyhynutie. Dokiaľ na tomto ostrove nežili soby, ostrov bol pokrytý 10 centimetrovou vrstvou lišajníka. Na tento ostrov v roku 1944 osadili kolóniu 29 sobov. Rozmnoženie kolónie, nakoľko bolo dostatočné množstvo stravy, sa mohlo exponenciálne rozbehnúť. V roku 1957 tam žilo 1350 jedincov, v roku 1963 už 6000 kusov. Vtedy spásli všetky lišajníky a tuhá zima v roku 1963-1964 s nimi skoncovala. Do jari sa dožilo 41 samičiek, a jeden neplodný býk. Tento zánik bol samozrejmý, lebo soby boli oslobodené od vplyvov obmedzujúcich ich množenie. Jednak ich rady nezrieďovali predátori, a po druhé, nemohli nikde putovať, preto lišajník sa nemohol obnovovať. A keď už hovoríme o zvieratách, tak La-Fontaine, ktorý na koniec svojich rozprávok položil otázku: moralitè? Teda: ponaučenie? Či v tom vidíte ponaučenie, neviem...

Pod týmto pomenovaním voľakedy rozumeli bohov, od ktorých vôle záviseli dažde, vetry a teplota. Svojimi obeťami ich mohli ľudia uprosiť, aby sa zľutovali nad ľuďmi a poslali im vhodné počasie. V dnešnej dobe už nikto neverí, že by mal dážď svojho vlastného boha, alebo Slnko. Namiesto toho si myslia, že za vývoj počasia je zodpovedná situácia v ovzduší (tlak, hustota, teplota, molekulárne zloženie atd.), slnečné žiarenie, vlastnosti povrchu, priesvitnosť ovzdušia. Len veľmi málo ľudí sa zamýšľa nad tým, že tvorcami počasia od päťdesiatych rokov minulého storočia sme my sami.

Globálna zmena podnebia je fakt, a teraz si to už nemôžeme nevšímať, to nám do určitej mieri signalizuje aj Al Gore-ho Nobelova cena .

Následkom ľudskej činnosti priemerná teplota Zeme sa zvýšila o 0,6 stupňa oproti obdobiu spred nástupu priemyselnej činnosti.

Ľudstvo značne zvýšilo množstvo CO₂ v ovzduší; oproti 280 ppm z obdobia pred začatím priemyselnej produkcie teraz je 380 ppm (Flannery, 2006). (obr. č.1)

Obr. č. 1 Zmena množstva CO₂ v ovzduší od 1960 do 2000, v jednotkách ppm. Príčinou zvyšovania je bezpochyby civilizovaná životná forma a priemyselná produkcia. Ročné výkyvy (zuby píly) súvisia s výkyvmi listnatých stromov na severnej pologuli. Všimnime si, že zvyšovanie od roku 1970 za desaťročie z 10 ppm sa zmenilo na 15 – 18 ppm za desaťročie.

Je všeobecne známe, že CO₂ je vlastne skleník, čo znamená, že aj napriek malému množstvu mimoriadne účinne viaže nočné vyžarovanie teploty zo zeme smerom k vesmíru.

Na základe modelu ovzdušia Zem vplyvom takého množstva oxidu uhličitého sa mala zohriať o 2 – 3 C^o , ale skutočnosť je toho iba jedna tretina. (Stainforth et al., 2005). Je stále zrejmejšie, že za to môžeme ďakovať tomu, že spaľovanie fosílnych palív emitovalo do horných vrstiev ovzdušia obrovské množstvo aerosólu a častíc prachu a sadze, čo znižuje intenzitu slnečného žiarenia smerujúce na Zem.

Žiaľ, ale aj napriek prítomnosti prachu sa priemerná teplota Zeme zvyšuje. Podľa predpovedí ak doterajšia emisia CO₂ bude pokračovať (alebo aj narastať), tak priemerná teplota Zeme do 2050 sa môže zvýšiť o 2 – 5 stupňov Celzia.

Mnohí si momentálne neuvedomujú nebezpečenstvá, ktoré nastali následkom klimatických zmien. Pripomeniem skrátka tie najdôležitejšie.

• Keby sa teplota zvýšila iba o 2 stupne, vyhynie jedna tretina druhov živočíchov žijúcich na Zemi. Toto by bola nepredstaviteľná katastrofa na ekosystém planéty. V takom prostredí zachovanie ľudskej existencie je ťažko predstaviteľné, nakoľko človek je na konci potravinového reťazca, preto sa považuje za najvyššieho predátora.
• Zvyšovaním priemernej teploty živý svet je ohrozený štyrmi od seba nezávislými ranami:
  
  1. Pri zvyšovaní teplôt sa rozpustí lad na Severnom póle. Následkom toho v popredí Golfského prúdu zredne hustota soli vo vode, čo prinesie so sebou spomalenie prúdu, lebo prúd je poháňaný rozdielnou hustotou soli.
     
     Priemerná teplota celej Európy sa zníži o 4-5 stupňov. Najhoršie podmienky postihnú krajiny morských pobreží. Atlantické klíma sa úplne vytratí, jeho miesto prevezme tvrdé vnútrozemské klíma.
  2. Zvyšovaním teplôt sa otepľujú aj svetové moria, a stým sa znižuje aj ich schopnosť viazať CO₂, ešte viac urýchľujúc otepľovanie.
  3. Okrem toho kvôli otepľovaniu sa zosype živí svet pralesa okolo Amazonky, ďalej zvyšujúc hladinu CO₂ o asi 150 až 200 ppm, čo už po tom tiež bude zvyšovať rýchlosť oteplenia.
  4. Keď sa podarí zvýšiť teplotu planéty o 5 stupňov, tak sa rozpustí súvislá ľadová vrstva pod zemou na Sibíri. Tamojší ľad obsahuje do 10% metánu, molekuly metánu sú uzavreté v pasci vodných molekúl. (Sloan, 2003). Keď sa to všetko uvoľní, (tento jav v západnej Sibíri je už v priebehu) tak do ovzdušia sa dostane 450 miliárd ton metánu, čo znamená proste toľko, ako keby sa do ovzdušia dostalo 23 krát toľko CO₂. Teda, keď sa to stane, tak situácia ovzdušia bude totožná so stavom, ako keby v ovzduší bola hustota CO₂ 3900 ppm. To je desaťnásobok dnešného stavu. Následkom toho môžeme očakávať zvýšenie teplôt o niekoľko desiatok stupňov.
  
  
• Na určitú časť vodovodnej siete veľkomiest prehrievanie znamená veľkú ranu. Zásoby vody v Sidney vystačia na 2 roky, lebo do vodnej nádrže sa nazbiera už niekoľko rokov iba 45 % obvyklej zrážky. (Australian 2004) . Následkom pravidelných súch zásoby obilia zo 100 dní z roku 1986 klesli na 40-50 dní napriek vynikajúcej úrode v roku 2004. (na poľnohospodárstvo čakajú aj iné starosti)

V poslednej dobe stále viacerí začínajú chápať, že na fosílnej energii postavená spoločnosť sa nemôže udržať na dlho, lebo už viacej nebude lacná energia (ropa). Za naše obrovské výkony môžeme ďakovať proste tomu, že mimoriadne lacno dokážeme sprevádzkovať zdroje energie pre to, aby sme niečo rozhýbali, niečo vyrábali, alebo aby sme mohli pohodlnejšie žiť. Za rok v USA minú zo zdrojov 3 krát toľko energie, koľko získa rastlinstvo na celom ich území.

Počnúc od roku 1980 stále viac vedcov sa začína zaoberať s myšlienkou vyčerpania zásob ropy. Toto sa nazýva ropnou špičkou (peak oil theory). Podstata toho je nasledovná. Počet obyvateľov na zemi stále rastie, preto musí narastať aj produkcia energie. Okrem toho je pravdou aj to, že aj jedinec dnes spotrebuje viac energie, ako voľakedy, a tak aj pri rovnakom množstve obyvateľstva by sme míňali stále viac energie. Výsledkom týchto procesov sú exponenciálne (neúmerné) zvyšovanie čerpania z energetických zdrojov, ale zásoby sú obmedzené. Preto zákonite dosiahneme určitý bod, za ktorým produkcia ropy kvôli obmedzeným zásobám sa už nedá zvyšovať. To je ropná špička. (Obr 2)

Obraz 2. Význam ropnej špičky sa ukáže v množstve vyprodukovanej ropy na jedného človeka. Svetová produkcia energie na jedného človeka do roku 1979 neustále narastala. Prakticky sa pribrzdila v dobe prvej ropnej krízy, (1973) a potom sa zastavila úplne, ale príčinou toho nebolo vyčerpanie zdrojov, ale to, že OPEC pribrzdil produkciu úmyselne. Podľa obrázku ale v rokoch 2008 až 2012 sa vo svete odohrajú neodvrátiteľné procesy. V roku 2008 Zem dosiahne ropnú špičku, teda najväčšie množstvo vyprodukovanej ropy za jeden rok. Do roku 2012 postupne klesne produkcia, ale nároky by chceli narastať. To bude stále väčším zdrojom hospodárskeho a spoločenského napätia. V roku 2012 produkcia klesne prakticky na úroveň z roka 1970, a kvôli dovtedy nahromadenému napätiu systém skolabuje. Vidíme, že za neúmerným rastom nasleduje pribrzdenie a taký istý pokles. Priemyselná spoločnosť sa ukončí do roku 2030 a produkcia energie sa zastaví na úrovni z roku 1930, ak sa vôbec zastaví.

Diagram na obrázku v skutku ukazuje krivku produkcie energie v čase, ale krivka produkcie ropy je tomu veľmi podobná. (Obr. 3) Ropná špička má svoje následky hneď, ako nastane. Produkcia v prvých rokoch sa zníži asi o 2 až 3 percenta, kým nároky sveta narastajú o také isté množstvo. V prvom roku po ropnej špičke to znamená 4 %-ný nedostatok, čo za 5 rokov môže spôsobiť 15 - 20 %-nú nedoplniteľnú štrbinu. Z toho vznikne taká kríza, čo si dnes ťažko vieme predstaviť. Ropa dáva 40 % elektrickej energie a 90 % energie pre dopravu. Z toho vidíme, že z nedostatku ropy môžeme očakávať veľké problémy v zásobovaní. Treba pripomenúť, že v čase ropnej krízy v roku 1979 vo Veľkej Británii bol zavedený trojdňový pracovný týždeň, v Spojených Štátoch prázdne diaľnice a nedostatok benzínu, výpadky elektrického prúdu, čo bolo zapríčinené 9 percentným úbytkom ropy. Vtedy OPEC nebol ochotný dávať ropu a teraz nebude schopný dávať. Táto kríza sa nevyrieši „sama od seba“, lebo produkcia sa už nebude dať zvýšiť.

Koniec koncov ale situácia je oveľa zložitejšia a vážnejšia, ako je to viditeľné z predošlého. Drvivá väčšina hospodárov nemá jasno v tu popísanej situácii, preto na riešenie hospodárskych ťažkostí odporúčajú – ba dokonca vnucujú - falošný obraz hospodárskeho rastu. Ale nebezpečenstvo za každú cenu rastúceho hospodárstva je dvojité. Spotreba energie a surovín exponenciálne narastá. Zužitkovanie surovín spoločnosti sa už aj tak rovná obratu surovín celého živého sveta. Človek zužitkuje polovicu nahromadenej energie rastlinami pomocou fotosyntézy. Násilný rast hospodárstva určite poženie planétu do úplného zániku, či už s tým, že zdvojnásobí skleníkové plyny v ovzduší a tak živočíšna ríša skolabuje, alebo tak, (ale môžu byť aj oboje spolu ) že úplne vyčerpá všetky lacné dosiahnuteľné fosílne energetické zdroje a na lacnú energetiku postavená spoločnosť skolabuje.

Obraz 3. Odhad produkcie ropy do roku 2050 na základe posúdenia niekoľkých nezávislých skupín odborníkov z roku 2004. Geofyzici sa zhodnú v tom, že ľahko ťažitelná ropa už na svete neexistuje. (napr. s použitím energie jedného suda vyťažiť 5 – 8 sudov). Teda šanca toho, že veľké ropné polia (ako napr. saudský Ghawar, ktorý dáva 10 % z celosvetovej produkcie. ), už neexistujú neobjavené, je 95 %. To môžeme vidieť aj z toho, že v roku 2001 objavili 8 väčších polí, v roku 2002 3, v roku 2003 až do dnes ani jedno. Do úvahy pripadá využívanie ťažko ťažiteľných polí (náleziská ropného piesku a ropnej bridlice) ale to ani z ďaleka nie je lacná záležitosť. (použitie energie jedného suda dáva asi 2 sudy energie.) Začiatok útlmu odborníci odhadli na roky 2005 – 2012, ale najpravdepodobnejšie roky sú 2008 – 2009.

Na základe najnovších, ešte málo známych údajov produkcia štyroch veľkých saudských ropných polí, ktoré dávajú jednu tretinu svetovej produkcie, od jesene roku 2006 klesá. Ale, ako ukazuje obraz č. 3 po roku 2004 pred vyvrcholením svojej produkcie boli už iba blízkovýchodné ropné polia. To znamená, že keď blízkovýchodná produkcia dosiahne vrchol, (čo sa teraz stalo) tak naša planéta dosiahla ropnú špičku.

Preskúmajme niekoľko následkov bez vykreslenia podrobností!

• Fosílne zdroje dávajú veľkú väčšinu elektrickej energie. (na tento účel sa používa 7 % ropy, 44 % zemného plynu, 88 % kamenného uhlia a 100 % energie vody a atómu.) Výpadok fosílnych zdrojov spôsobí postupné obmedzenie dodávky el. energie, alebo úplný výpadok v priebehu 5 až desiatich rokov. Dnešná spoločnosť nedokáže existovať bez prúdu, vyriešenie mestského spôsobu života narazí na neriešiteľné problémy. Bez prepravy sa potraviny nedostanú do miest (preprava je z 90 % na ropnej báze), bez prúdu prestane fungovať zásobovanie vodou, spravodajstvo, spojenie. Keďže vyspelý svet na komunikáciu používa svetovú sieť a mobilné telefóny, preto aj táto oblasť bude poznačená úpadkom. (Duncan, 2006)
• Z nedostatku ropy produkcia plastov (ktoré v určitých oblastiach života sú nenahraditeľné) zanikne.
• Bez zdrojov fosílnej energie nie je možné vyrábať umelé hnojivá a chemické prostriedky. Zastavia sa aj stroje a to všetko spolu znamená koniec zelenej revolúcie v poľnohospodárstve. Priemerná úroda klesne na jednu pätinu.
• Spomeniem aj nejaké pozitívum. Kvôli rastúcim cenám energie nastane devalvácia peňazí, čo sa už viacej nezastaví. Tento proces je sprevádzaný hospodárskou krízou a nezamestnanosťou, čo vedie ku kolapsu konzumnej spoločnosti, s čím zároveň prestane zneužívanie spoločnosti úzkymi skupinami ľudí a ich ovplyvňovanie.
• Poradie kolapsov je nasledovné: klesne ponuka zdrojov energie, zmenší sa priemysel, zdravotníctvo ako najdrahšia a najvyvinutejšia vetva, skolabuje, za tým nasledujú nepokoje, epidémie a hlad. V rozvojových krajinách zvýšená priemerná produkcia potravín po Zelenej revolúcie poľnohospodárstva priniesla so sebou aj populačnú explóziu. Keď v týchto krajinách kvôli nedostatku energie sa zníži priemerná úrodnosť a skolabuje priemysel, spoľahnutím sa na pravdepodobnosť jeden človek bude mať asi 20 %-nú šancu sa dostať k potravinám a 50 – 60 % -nú šancu prežiť epidémie a nepokoje, teda súhrnom má 85 až 90 %-nú šancu neostať nažive. S ohľadom na ľudnatosť tretieho sveta to znamená smrť pre pre 4 – 4,5 miliardu ľudí na svete do roku asi 2040.
• Západný svet má väčšie šťastie, lebo zvýšená priemerná úrodnosť nebola sprevádzaná zvýšenou populáciou. Zvýšená produkcia úrody je skrmovaná úžitkovými zvieratami, preto majú na západniarskych stoloch denne mäso. Vylúčením tohto medzičlánku zo stravného reťazca sa dá vyriešiť stravovanie západného sveta. Ale sa musia zriecť väčšej časti svojich nárokov, aby prežitie bolo zabezpečené. Aj toto, aj nedostatok energie aj na západe vyvolá nezvratne nepokoje, na základe čoho musíme počítať s 50 %-nými stratami na životoch, čo je asi 700 miliónov ľudí.
• Následky kolapsu veľmocenské finančné kruhy využijú na vybudovanie totalitnej svetovlády. O týchto plánoch presakujú správy z vládnych kruhov USA (Drábik, 2002, Korten, 1996)

Z hľadiska vážnosti následkov to je zatiaľ najväčšia rana, ktorá na nás čaká. Preto sa teraz pozrime, čo sa neoplatí, alebo nie je možné riešiť, a čo je to, čo môžeme urobiť.

Odpoveď mnohých na hore znázornené problémy (čo oni radšej nazývajú „výzvami“) je, že hospodárstvo pod tlakom si nájde zhodnú (používateľnú) cestu. Alebo všeobecnú odpoveď, ktorá tvrdí, že vedci si už vymyslia nejaké riešenie. Mnohý vidia budúcnosť v obnoviteľných zdrojoch.

Zdá sa, že skoro každý štátnik a hospodár je otrokom niektorého z hore uvedených omylov. Mnohý vede pripisujú nadprirodzenú moc, ale pri tom za jej výsledkami stoja zákony fyziky – a v neposlednom rade využívanie energie. Bez „paliva“ veda nefunguje, a keďže používa mimoriadne vyspelú techniku, preto je mimoriadne náročná na energiu. Za ďalšie: na základe niektorých vedeckých „dejepiscov“ veda momentálne nemá „objaviteľskú náladu“. V pomere k objavom sa nachádza na úrovni roku 1600, a ďaleko zaostáva za rekordom z rokov 1870 (Huebner 2001). Z týchto zložitých dôvodov nie je veľká nádej na prenikavý vedecký objav. A trh, ktorý by mohol vynútiť zmenu, už dávno nie je ovládateľný, nedá sa odvrátiť od ničivého procesu rastu.

Čo sa týka ďalších ropných nálezísk, o tom som už písal. Šanca toho, že existujú ešte neobjavené ľahko ťažiteľné bohaté polia, je 5 %.

Ani obnoviteľné zdroje, ani bio energie nie sú sľubné, lebo činia zhruba 1 – 2 percentá produkcie, čo je príliš málo na hoci čo. Už nemáme ani času ani toľko fosílnej energie, na vývoj a budovanie, čo by nám neskoršie bolo schopné dávať aspoň jednu desatinu dnešnej produkcie!

Z uhlia síce ešte máme niečo, ale sa míňa aj toho stále viacej. Vrchol exportu uhlia (teda množstvo uhlia na trhu) sa očakáva na roky 2010 – 2014, skutočná vyprodukovaná špička na rok 2018. Toto isté sa vzťahuje aj na plyn v rokoch 2012 - 2014

Na tomto poli jeden z kúzelných výrazov je vodík. Niektorí odborníci tvrdia, že vodík môže byť palivom budúcnosti. Toto samozrejme nefunguje z dvoch príčin. Za prvé, keby sme vodík chceli používať ako palivo, tak by sme ho museli najprv vyrobiť a to vyžaduje tradičné energetické zdroje. Za druhé vodík je ťažko prepravitelný, skvapalnie pri teplote -235 C^o a ľahko uniká, je oveľa výbušnejší, ako benzín. Výroba a preprava vyžaduje tradičné energie, preto nie je schopný ich nahradiť. A navyše, keď ho vyrobíme pomocou tradičnej energie (napr. zemným plynom), tak vznikne viac CO₂, ako keby sme boli tradičnú energiu použili priamo.

Atómová energia je nebezpečná, to je všeobecne známe, ale by sme sa tomu nebránili, keby nám pomohla. Ale na to nie je schopná. Množstvo uránu na zemi je tiež obmedzené. Jeho ťažba pomocou momentálne fungujúceho strojného parku dosiahne vrchol do roku 2030, ale keď zvýšime spotrebu následkom klesajúcej fosílnej energie, tak to nastane skôr.

Skutočne fungujúci exemplár elektrárne na jadrovú fúziu sa očakáva na rok 2040. Z hore uvedeného je zrejmé, že vtedy už bude neskoro. Tieto elektrárne momentálne zápasia s nevyriešenými problémami na úrovni technológie.

Nemôžeme dúfať ani v to, že ľudstvo bude schopné sa spojiť v záujme veľkých krokov. Trhová spoločnosť vo veľkej miere vyostrila naše konzumentské pudy, ktoré sa nachádzajú v najhlbších vrstvách nášho genetického dedičstva, preto sú tak veľmi účinné reklamy, ktoré vyzývajú na konzumáciu a na hromadenie. Geneticky je človek nastavený na krátkodobé výhody, a keď neuvažuje triezvo, tak si ich aj vyvolí. (Hanson 2007)

Keďže energetická kríza a ťažkosti zásobovania sa v prvom rade týkajú miest, preto je rozumné presťahovať sa na dedinu, lebo dedina ani dnes nie je veľmi ďaleko od samozásobovania. Tie vedomosti, ktoré vidiecky sedliaci nahromadili, budú potrebné, lebo polia sa budú musieť znova obrábať ručne, alebo pomocou dobytka, bez chemikálií a umelého hnojiva. V tejto činnosti znova nájde zamestnanie 80 – 85 % vidieckeho obyvateľstva. Na vidieku skončí nezamestnanosť, čoho prvoradou príčinou bola zmena konštrukcie v rokoch 1960.

Ďalej je pravdepodobné, že výnimkou najpotrebnejších priemyselných produktov (hrnce, taniere, sklo) sa všetko bude vyrábať na mieste. Objavia sa znova zdanlivo zaniknuté remeslá, ako kováč, remenár, tkáč, mlynár, hrnčiar, kolár, atd.

1. Našou prvoradou úlohou je teda zachovanie a rozširovanie vedomostí o tradičných spôsoboch poľnohospodárstva a ručných remesiel.
   
        Vidiecke domy (a iné budovy, ktoré chceme zachovať) vybavme nasledujúcimi životne dôležitými zariadeniami: fotovoltaický zdroj, na spoločenstvo aspoň jedna vŕtaná studňa, z ktorej sa dá voda naberať aj ručne, kus pola na obrábanie, pivnica, a kotol podľa možností schopný aj na spaľovanie dreva, ale kachle sú lepšie.
2. Našou druhou úlohou je zorganizovanie základných zásob. (energia a voda).
   
        Potom, aj keď zatiaľ len na úrovni zábavy, naučme sa nejaké užitočné remeslo, alebo aj niekoľko takých. Roľníctvo, remeselníctvo, kutilstvo budú veľmi užitočnými vedomosťami v nasledujúcich obdobiach. K mimoriadne zložitým zariadeniam sa viažuce remeslá, alebo súvisiace s dnešným stavom spoločenstva nebudú zužitkovateľné. (napr. astronaut, konštruktér mobilného telefónu, manager, účtovník, sú dobrým príkladom)
3. Tretia úloha je získať také užitočné vedomosti, ktoré jednak umožnia naše prežitie a za druhé nám pridajú na hodnote za živa, aj za mŕtva.
   
        Keďže v prvom rade problémy sa objavia vo vysoko technizovanom a vyvinutom zdravotníctve, starajme sa o svoje zdravie a podľa možností sa staňme nezávislí na zdravotnom systéme napríklad s tým, že sa naučíme, v akej rastline sa aká liečivá sila skrýva.
4. Za štvrté spoznajme liečivé rastliny a starajme sa o svoje zdravie.
   
        Ľudstvo postihnú mimoriadne rany, ktorým sa dá ľahšie brániť a spracovať v úzkom, na seba odkázanom spoločenstve. Členovia spoločnosti si medzi sebou podelia robotu tak isto, ako to robí aj dnešná mimoriadne zložitá spoločnosť – ale spoločenstvá v záverečnej etape priemyselnej éry sú prevádzkyschopné aj s oveľa menším počtom ľudí, lebo vysoko odborné profesie zaniknú. Jedna spoločnosť veľkosti tradičnej obce, s členmi vykonávajúcimi všetky potrebné remeslá, podľa možností na dedine s asi 500 – 1 000 ľuďmi môže byť životaschopná.
5. Za piate, hľadajme priateľstvo podobných ľudí a spolu s nimi sa usaďme na dedine podľa možnosti ďaleko od mesta.
   
        V spoločenstve existujú už aj dnes vysoko vzdelaní odborníci, ktorí sú oboznámení s hore opísanými krízovými situáciami. Nesmieme nechať zaniknúť nahromadené vedomosti ľudstva. Každá oblastná jednotka by potrebovala vybudovať akési centrum vedomostí, kde je elektrický prúd, počítačové centrum, spojenie aspoň pevnou linkou, alebo rádiom s ostatnými takýmito centrami vedomostí.
6. Za šieste, nahromaďme v hlave čím viac vedomostí, a keď môžeme, tak aj v podobe kníh, lebo k ním je prístup aj bez elektrických prístrojov. Vyhľadajme spoločnosť podobne vzdelaných ľudí aby sme s nimi mohli spolu rozmýšľať. Keď máme fotovoltaický zdroj, tak prenosný počítač môže byť užitočný - hlavne pre výskumníkov.

Ako som hore už spomínal, úloha spoločenstiev je obrovská. Pre padlých znamenajú posilu, oporu, životodarnú silu, popritom slúžia ako základný orientačný bod pre svojich členov. Týmto spoločenstvám patrí budúcnosť. Charakteristické môžu byť samozásobovacie spoločenstvá, presťahované na vidiek, ktoré budú spojené s centrami vedomostí, odkiaľ získajú to, čo vytvárajú iba tieto centrá. Samozrejme iba vtedy, keď sa podarí zabezpečiť pokojný prechod.

V našej krajine momentálne najväčšou spoločnosťou je Katolícka cirkev, spolu s ostatnými dejinnými cirkvami. Keďže ťažko je predpovedať, aké mocenské zmeny nastanú v živote krajiny, musíme sa tak zariadiť, ako keby sme nemohli očakávať pomoc z vonka. Úlohy sú jasné.

1. Musíme vyhľadať tých členov inteligencie, ktorí prijímajú hore uvedené, a sú ochotní priložiť ruku k dielu v záujme veci. Úloha je nasledujúca: skupina vysoko vzdelaných odborníkov nech skúma možné cesty, a po vypracovaní riešenia nech pripraví veriacich a kňazstvo na vykonanie úloh. Odovzdanie poznatkov, alebo oboznámenie s úlohami môže byť dôležité pri obnove fary, ale aj pri zriaďovaní cirkevno-oblastného centra vedomostí.
2. Už existujúce cirkevné spoločenstvá treba pripraviť, aby vydržali oveľa väčší tlak, ako na nich momentálne dolieha, lebo momentálny tlak je iba duševný, ale potom bude fyzický. Spoločenské vedomie a pestovanie osobných a spoločenských kontaktov môže dodať spoločenstvu chuť na prežitie v takom svete, kde časť občanov upadne do chaosu. Základným spoločenstvám, a spoločenským jadrám nezaškodí, keď splynú s obecnými spoločenstvami, alebo tvoria aspoň ich menšiu časť.
3. V každej cirkevnej oblasti (diecéze) treba vytvoriť zásobovacie centrá, z ktorých sa v prípade potreby dá zásobiť celá oblasť. Pomer kňazov a členov bude narastať v týchto krízových časoch, lebo v procese spoločenského kolapsu cirkevné spoločenstvá môžu byť jediným pevným bodom, ktoré predstavujú jasné hodnoty. Vykonávanie pastierskych úloh je ale predstaviteľné iba na úrovni roku 1930. Podľa autorovho posúdenia na základe stredne optimistických predpovedí pokles by sa tu mohol zastaviť.

Predstavujem budúcnosť, aj dvojakú. Začnem s horšou, aby sme si potom mohli tú lepšiu vážiť.

Svetový systém hospodárstva svojou zotrvačnosťou sa snaží za každú cenu udržať svoju tvár. Veľká časť energetických zdrojov USA sa vysilí v bojoch na Blízkom Východe a v Strednej Ázii. Priepasť medzi Islamom a západným svetom sa prehlbuje, intenzita konfliktov medzi dvomi svetmi stále narastá. Extrémni Islamisti dosiahnu svoje ciele, zneistia zásobovanie vyspelého sveta ropou. Neželané vedľajšie účinky globalizácie naberajú na intenzite, prudko narastie význam svetového terorizmu, vmontuje sa do svetového hospodárstva, do riadenia štátu a stane sa jeho súčasťou.

Konzumná spoločnosť sa pridržiava k podstate, k neustálemu rastu hospodárstva. Reklamné média sa postupne stanú ešte agresívnejšie, kvôli čomu život ešte viac hnaných ľudí sa stáva beznádejnejší. Jednotiaca moc globalizácie sa stále viac zosilňuje. Spoločenstvo rovnako vyformovaných ľudí sa stáva nositeľom neslýchaných nebezpečenstiev. Premena na rovnakých, rovnako rozmýšľajúcich znamená, že ľudia sa začínajú správať podobne ako zvieratá. V tejto pre človeka neprirodzenej situácie je nevypočítateľné, čo sa bude diať v prípade zmien. Z ľudí vyplavili mravné zmýšľanie, pocit osobnej zodpovednosti, charakteristické pre človeka. V kritickej situácii takto zoskupení ľudia sú schopní hocičoho.

Bez ohľadu na hrozby nebezpečenstva z krízy stále viac vyžmýkajúc vyčerpajú zásoby ropy, zemného plynu, uhlia, lignitu, ropného piesku a ropnej bridlice. Ale skokovému rastu cien energie sa ani tak nevyhnú. Plytvajúci systém ale ostáva, stále viac ničiac človeka živiacu prírodu. Rozdiel medzi chudobnými a bohatými stále viac narastá. Imigrácia do bohatých krajín s klesajúcou populáciou sa stáva nekontrolovateľná. Prírodné katastrofy pôsobia stále väčšie straty, ktoré vedú k nezadržateľným sťahovaniam.

Nedostatok energetických zdrojov v prvom rade útočí na chudobnejšie a zaľudnenejšie krajiny. Pre nedostatok ropy a zemného plynu produkcia poľnohospodárstva klesne a ten hlad, čo dnes je v Severnej Kórei, sa stáva všeobecným. Keďže niekoľko takých krajín disponuje aj atómovou zbraňou, na celom svete vznikajú neuveriteľne vážne konflikty.

Postupný rast znečistenia prírody a zhoršenie prirodzeného okolia vedie k objaveniu množstva nových, stále ničivejších chorôb. Imunitný systém človeka sa nedokáže prispôsobiť tragickým zmenám otrávenej prírody. Lekárska veda je neschopná liečiť nové nákazlivé choroby, nové a nové choroby imunitného systému. Systém zdravotníctva skolabuje.

Neriešiteľnosť chaotickej situácie sa stáva zreteľná. Veľké množstvo otázok, ktoré by sa dali jednotlivo riešiť, vzájomne zosilnia svoj škodlivý vplyv. Finančný a hospodársky systém sa rozpadne, svetový poriadok zaniká a vytvoria sa okolnosti podobné konečného súdu. Do krízy sa rútiace masy, konzumné spoločnosti svojimi na rovnako vyformovanými spôsobmi rozmýšľania nie sú schopné sa prispôsobiť. Spoločnosť ľudí vyškolených iba na vedenia vozidiel, na ovládanie diaľkových ovládačov, mobilných telefónov, ktorí poznajú iba svoju špecializovanú odbornosť, ochrnie. Kvôli na nich sa stále rútiacim nešťastiam, ľudia hľadajú vinníkov.

Davy počúvnu na tých náhle sa vynoriacich radcov, ktorí vycítia zlosť, víriacu sa v hĺbke ľudských duší, ktorých chovanie skleslo na úroveň zvierat. Davy sa obrátia proti tým, ktorí ich viedli, a tak, ako aj v 20. storočí toľko krát, vykonajú dodatočne nepochopiteľné hrôzy. Najväčšie nepokoje postihnú najvyspelejšie krajiny.

A teraz nech nasleduje úspešný scenár.

Občania bohatých krajín ovládajúcich politicko-hospodársku moc si uvedomia hrozbu nebezpečenstva svetovej krízy. Uvedomujúc si ohrozenosť ľudia začnú šetriť a myslia nielen na svoju budúcnosť, ale aj na budúcnosť svojich detí. Uvedomujú si, že bezuzdné míňanie, hromadenie v skutočnosti nepotrebných hodnôt je činnosť, ktorá nielen že ničí ich životný priestor, a je to hriech proti budúcnosti, ale zhoršuje aj kvalitu ich života. Uváženejšie si naplánujú svoje nákupy, napríklad tým, že oddialia termín nákupu nového auta, lebo si počkajú na šetrnejšie typy, a s tým dosiahnu úplnú premenu dopravných prostriedkov. Keďže riešenia vojenského charakteru rad za radom neuspeli, vojenský priemysel a medzinárodný obchod so zbraňami stráca na svojom význame. Veterné elektrárne sa stále viac rozmnožia. Cena ropy sa síce značne zvyšuje, ale len postupne, lebo rýchlo sa vyvíjajúce viacúčelové výrobné procesy potrebujú stále menej energie.

Poľnohospodárstvo, priemysel a obchod sa zorganizujú do takých sústav, ktoré sa prispôsobujú miestnym možnostiam a fungujú podľa možnosti s malým množstvom energie. Ľudia si svoje potreby bielkovín dopĺňajú v prvom rade konzumáciou rastlinných bielkovín.

Kvôli zdraženiu ropy ceny niektorých druhov tovaru sa zvýšia až na toľko, že úplne vymiznú z trhu. Nárast pomeru uvedomelejších kupujúcich prinesie so sebou potlačenie reklám. Z reklám sa vytratia, zvukové, a obrazové kanály a väčšia časť brakovej tlače. S tým prestane denno-denné, niekoľkohodinové dráždenie nervového systému ľudí, výroba a šírenie informačného odpadu. V počiatku pre veľkú väčšinu to bude nezvyčajné, nebudú vedieť čo si počať so svojim voľným časom, svojou energiou, ale postupne prídu na to. Budú mať oveľa viac času na seba, na čítanie, na prechádzky, na deti, na vedu, na umenie, na pohyb. Objavia, o koľko je takýto život obsažnejší. Oslobodení od vplyvu mrhajúceho spôsobu života ľudia budú uvoľnenejší. V súlade so svojou prirodzenosťou sa stále viac budú zaoberať množením svojich duševný hodnôt. Ľuďom sa vráti chuť do života, spoločenstvá sa stanú ľudomilné, starnutie obyvateľstva sa zastaví, populácia obyvateľstva planéty sa na určitej úrovni ustáli.

Poľnohospodárstvo v urýchlenom tempe prechádza na použitie organických metód. Množstvo vytvorených potravín neklesá tak rýchlo, aby sa vytvorilo hladovanie väčších rozmerov. Rast populácie sa zastaví aj v chudobnejších krajinách a v preľudnených krajinách počet obyvateľov bez väčších otrasov sa zníži na tú úroveň, čo daná oblasť aj bez použitia vonkajších zdrojov bude schopná uživiť. Podarí sa zastaviť znižovanie lesných plôch, ba čo viac, celosvetovo budú schopní obrovské plochy vrátiť prírode. Počet druhov už viacej neklesá, pomerový rast prirodzeného prostredia zníži intenzitu rán spôsobených klimatickými zmenami. Nahromadené jedy a škodlivé látky z 20.-ho storočia postupne spracúvajú, zneškodnia a tak postupne znižujú znečistenie prírody. Z toho dôvodu zdravotný stav ľudstva sa postupne zlepšuje, hlavnou úlohou zdravotníctva sa stáva chránenie zdravia, predchádzanie chorôb.

Univerzálny systém z konca tisícročia sa postupne zmení. Z jeho výdobytkov v prvom rade trvalým sa ukazuje celosvetová sieť informatiky. Tento systém umožní, aby ľudia sa ľahko dostali k vedomostiam, ktoré ich zaujímajú. Najdôležitejším univerzálnym odvetvím sa stáva šírenie duševných hodnôt. Veľkolepo sa rozvíjajúca vedecko-technická revolúcia ponúka možnosť každému, aby sa činil podľa svojich schopností. Mimoriadna situácia ponúka ľuďom výnimočné možnosti na duševnú obnovu. Duševne ponížení a ochudobnení občania konzumnej spoločnosti začínajú žiť ľudskejšie. Ich deti sa už môžu stať skutočnými osobnosťami. Uvoľňujúce obrovské ľudské zdroje dajú taký rozmach procesu premeny, že v priebehu 100 - 200 rokov sa podarí život ľudstva postaviť na ustálenú dráhu.

Existuje aj stredne úspešný scenár, ktorý počíta s vedomostnými centrami, s vidieckymi obyvateľmi žijúcimi na úrovni z roku 1930, s parou poháňanou vlakovou dopravou, bez lietadiel, bez závažnejších nedostatkov, možno aj na vidieku s obmedzenou dodávkou el. prúdu, ktorej šanca je možno 30-40 %-ná. Tu dodávajú el. prúd veterné elektrárne a biomasa. Nočný prúd vyrába vodík, čo poháňa autobusy a dôležitú úlohu konajúce osobné autá. Väčší nedostatok elektriny nie je, spotreba je polovica z obdobia hojnosti. Existuje obmedzená počítačová sieť, telefónna pevná linka, hromadná doprava, organizované zásobovanie a poľnohospodárstvo fungujúce na biopalivo z vlastnej výroby.

Aj tu platí, že klesne emisia škodlivých látok, prehodnotí sa úloha skutočnej roboty. Rozmnoží sa voľný čas, čas spoločenského života. Zmizne ducha zabíjajúca práca, a zmizne reklama. Výdobytky predošlého scenára vo veľkej miere sú platné aj tu. Keď sa nám podarí iba toto, môžeme byť šťastní.

Tradičné chápanie stvorenia popísaného v knihe stvorení je nasledujúce. Pri stvorení sveta Boh o všetkom vyhlásil, že je „dobré“. Svoje dielo korunoval stvorením človeka, ktorého stvoril na svoj obraz a na svoju podobu. Po stvorení človek dostal všetku moc na Zemi, aby „panoval“ nad ňou. (Genesis 1,26) a „nazval“ rastliny a zvieratá. (Genesis - I Mojž. 2,19). Podľa všetkého to dokazuje to, že Boh stvoril človeka nato, aby zotročil Zem. Pád do hriechu to síce trošku sťažil, ale ako cieľ ostal.

O tom, koľko toto nedorozumenie stvorenia škodilo živočíšnej ríše, iní už písali. Podľa mnohých toto neporozumenie zapríčinilo chybný postoj, čoho následkom je terajšia energetická a prírodná kríza.

Následkom vlastnenie obrazu Boha človekom je také chovanie, ktoré má perspektívny charakter. Človek s Božím obrazom rozmýšľa a koná v priestore a v čase premyslene. Následkom svojho obrazu Boha chápe perspektívy priestoru a času a to má vplyv na jeho konanie. Perspektívy priestoru znamenajú, že jeho zodpovednosť sa neobmedzuje iba na to miesto, na ktorom žije, ale berie ohľad aj na širšie súvislosti. Pojem v čase môžeme chápať na správaní sa k potomkom, cez zachovanie ich budúcnosti. Keď niekto žije tak, že jeho stopy života, (eko stopy) zanechajú dostatok priestoru pre potomkov (časová perspektíva), a pre iných (priestorová perspektíva), potom hladí obšírnejšie na tento stvorený svet.

Nebolo by bývalo zaškodilo, keby sa bol človek s múdrosťou a s Božím obrazom pustil do vlastnenia Zeme. Ale stratou Božieho obrazu, teda zúžením časového a priestorového obzoru sa pustil namiesto vlastnenia do podrobenia a zotročovania prírody. Následkom toho bolo porušené to prikázanie, ktoré by malo byť zásadným prikázaním stvorenia ešte pred desatorom: aby človek „obrábal a strážil“ svet. (I Mojž. 2,15) Obrábanie môžeme chápať tak, že medzitým ostane dostatok možností, aby príroda ostala zachovaná tak priestorovo, ako aj časovo pre budúcnosť.

Dnes snáď najdôležitejšie, a predsa málo počuté prikázanie je toto: stráž ju a obrábaj! Kto miluje Boha, ten miluje aj to, čo Boh stvoril. Pomocou teológie lásky sem môžeme zapojiť aj svet Novej Zmluvy. Dnešný svet za chodu už zabúda aj nato, že človek je stvorený na Boží obraz. Dnešné dieťa sveta zabúda na svoje vlastné vykúpenie.

Dnešný svet popri Bohu človeka nevidí ako spolu stvoriteľa, ako spolupracovníka, ale ako malého boha, ktorý si robí to, čo chce. Nie je obrazom nikoho, iba seba, nepodobá sa na nikoho, iba na seba, nie je zodpovedný nikomu, iba sebe.

Láska je nedostatkový tovar. Ježiš na poslednej večeri svojim učeníkom povedal: milujte sa navzájom, ako som i ja vás miloval. Teraz obráťme túto myšlienku! Tak milujeme Boha, ako sa milujeme navzájom. To znamená, že snáď Boha už ani nie. Veď sa láska vytratila aj spomedzi ľudí. Dominuje sociálny darvinizmus a neprestajný vývoj nás mení na bigotných.

Vytriezvenie je predo dvermi, ale nestačí vidieť iba materiálnu stránku krízy, lebo potom budeme uvažovať o tom, ako, za akú cenu by sme mohli predĺžiť život tohto nášho materiálneho a plytvajúceho sveta, hoci aj iba o niekoľko rokov. Keď nepochopíme, že tento pohľad je chybný, že sme ďaleko od toho, čo nám Pán Boh určil vo svojom pláne, že nie sme múdri, ale blázni, tak sme stratení. A pritom nemáme už ani čas sa učiť zo svojich chýb.

Je známe, že skupiny našej spoločnosti sú vystavené stále väčším tlakom, spoločenstvá sa drobia. V našich dňoch konzumný svetový poriadok započal útok na rodinu, ako na poslednú prekážku. V spoločnosti rozdrobenej na jedincov je oveľa ťažšie sa brániť. Čo môže robiť osamotený človek?

Nechajte si čas. Veľké rozhodnutia sa nedajú urobiť bez uváženia. Dnešný svet ale vyžaduje sériu rýchlych rozhodnutí, a nedá čas nato, aby si človek mohol predstaviť, že by mohol žiť aj inak. Nemá možnosť nato, aby sa mohol nadýchnuť, a aby sa dostal z tohto kola, čo sa nazýva konzumná spoločnosť. Pracuje, aby zvyšoval množstvo harabúrd, a zo svojich stále ťažšie zarobených peňazí kupuje, aby podporoval výrobcov harabúrd.

Štrajk Poľských robotníkov v prvej polovici rokov 1980 viedol k rozpadu systému. Ale na miesto hrubého vykorisťovania, v ktorom nie je zdanie (nie sú výklady) ani právo, Poľsko dostalo výkladný systém, v ktorom zdanie je pekné, ale robotníci pracujú štyri krát viac za dvojnásobok peňazí – teda sú dvojnásobne viac vykorisťovaní. Výklady nášho umelého sveta zakrývajú pravdu: okolo nás prebieha rozbíjanie existencie. Prestávajú existovať naše základné podmienky bytia, keď stále zvyšujeme produkciu, ale sme stále beznádejnejší a nešťastnejší, lebo nemáme čas sa zastaviť a premyslieť si možnosti sveta postaveného na múdro spravovaných hodnotách bez vykorisťovania.

Autorova skúsenosť hovorí, že plány v hlavách ľudí existujú od 2-3 dní až do 1-ho mesiaca, postupne. Tak je to zrejmé, že za hranicami tohto evidovaného obdobia sa hlásiace krízy (klimatické zmeny, energetická kríza) nezapadajú do systému. Čas sa hlási ako zábrana. Tak isto si to vieme predstaviť, že prichádzajúce obrazy na mediálnych kanáloch o prvých signáloch krízy padajú mimo oblasť skúseností bežného človeka, takže tu sa ukáže priestorová zábrana.

Keď sa jednotlivec nenaučí v čase a v priestore znova žiť podľa Božích plánov s obrazom Boha, tak ho očakáva nasledovné: kríza skôr, či neskôr (do roku 2012 určite) vstúpi v čase a v priestore do jeho obzoru, ale vtedy už bude po dobe milosrdenstva. To už budú skúšky.

Medzi jednotlivcami samostatnú skupinu tvorí znalec písma. Ten, ktorého úlohou by malo byť to celé predvídať, a múdro riadiť priebeh vecí, poukázať na dobro a na zlo, pomáhať odstrániť zábrany v čase a v priestore. Na toto je schopný iba človek dobre zorientovaný, ten, ktorý verí, že človek je na obraz Boha a je vykúpený. Z humanizmu nanajvýš sa môže niekto nadchýnať pre človeka, ale pre stvorený svet už menej. Žiaľ, znalci písma našich dní nechápu nebezpečenstvo, lebo buď nie sú súčasťou tábora kresťansky zmýšľajúcich, alebo keď aj sú, tak veľmi sú zasiahnutí spôsobom zmýšľania tohto sveta. Nevidia dopredu až na toľko, ako by to bolo treba. Tých málo výnimočných, ktorí vidia ťažkosti, sa stávajú predmetom posmechu.

Ale to, že je zle, zodpovední znalci písma už cítia. Tí, ktorí veria v Boha vedia, ako ďaleko sa nachádza svet od kresťanských spoločenstiev. Napriek tomu často sa obracajú nie k vlastnej múdrosti, ale k múdrosti sveta.

Prežiť kolaps budú schopní iba tie spoločenstvá, ktoré majú tie známosti, ktoré sú potrebné k zachovaniu života, a poznajú tú chybnú cestu, po ktorej chodili ich predkovia.

Keď nespravíme nič, tak do roku 2015 ako súčasť západného sveta nás strhne so sebou energetická kríza, čo zároveň znamená ukončenie našich vedecko-priemyselných výdobytkov a celý náš doterajší život. K tomu nemusíme urobiť nič, iba pokračovať v do terajšom spôsobe života.

 
Australian Journal, 2004, July 2.
Duncan, S. 2006: Social Contract, 2005-2006 winter issue
Flannery, T. 2006: Időjárás-csinálók, Bp. 2006. Akkord
Hansen, J. et al. 2005: Science, 308, 1341.
Hansosn, J. 2007: Social Contract 2006 January
Huebner, 2001: Technological Forecasting and Social Change, Vol. 72, Issue 8. October 1. 2005
IPCC, 2007: http://www.unis.unvienna.org/unis/hu/thematic_info_climate_change_ipcc.html
Korten, D. C. Tőkés társaságok világuralma, Bp. 1996. Kapu
Millenium Ecosystem Assesment, 2007: www.maweb.org/en/index.aspx
Sloan, E. D. 2003: Nature, 426, 353.
Stainforth, D. A. et al. 2005: Nature, 433, 403.
Végh László - Hetesi Zsolt: Fenntartható élet. Jegyzet, ELTE TTK, 2006.